9 najlepších miest na život. Čo je v nich lepšie?

Mediálny subjekt Economist Intelligence Unit pred pár dňami vydal správu o najlepších a najhorších miest na život. Celkovo skúmali 140 miest, všímali si zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, infraštruktúru, bezpečnosť a hrozbu terorizmu.

Zaujímavé je, že do hodnotenia zahrnuli napríklad aj informácie o tom, koľko peňazí dáva firma jednotlivcovi, keď sa rozhodne reprezentovať firmu v zahraničí. 140 hodnotených krajín dostalo známku z celkového počtu 100 bodov v rôznych odvetviach a celkové skóre bolo 100.

9. Helsinki, Fínsko

Je iba jedným z dvoch európskych miest v tomto zozname. Plný počet bodov dostalo mesto za stabilitu a zdravotnú starostlivosť a vysoké hodnotenie malo aj za vzdelanie, infraštruktúru či životné prostredie.

8. Auckland, Nový Zéland

Plný počet si mesto pripísalo za vzdelanie, ale na tomto mieste skončilo kvôli skóre 92,9 za infraštruktúru.

7. Perth, Austrália

Jedno z troch austrálskych miest, ktoré skončilo v prvej devine, a to vďaka perfektnému skóre za zdravotníctvo, školstvo a infraštruktúru.

5. Dve miesta skončili spoločne na piatom mieste: Adelaide, Austrália, a Calgary, Kanada.

Adelaide, Austrália

Toto mesto sa do rebríčka dostalo vďaka vysokému skóre vo všetkých hodnotených oblastiach, ale tiež preto, že Sydney z neho vypadlo kvôli vysokej hrozbe terorizmu.

Calgary, Kanada

Rovnako ako Adelaide, aj Calgary dostalo vysoké skóre za všetky oblasti. 100-vku má za stabilitu, zdravotníctvo a vzdelávanie.

4. Toronto, Kanada

Najľudnatejšie kanadské mesto získalo skóre 97,2, dostalo by sa vyššie, nebyť infraštruktúry.

3. Vancouver, Kanada

Hlavné mesto Kanady dostalo skóre 100 za kultúru a životné prostredie, zdravotníctvo, vzdelávanie a takmer perfektné skóre za stabilitu.

2. Viedeň, Rakúsko

Druhé európske mesto na tomto zozname získalo skóre 97,4.

1. Melbourne, Austrália

Pobrežné mesto je dôkazom toho, že „ najlepšie skóre získavajú mestá strednej veľkosti v bohatších krajinách s relatívne nízkou hustotou obyvateľstva. Môžu podporiť množstvo rekreačných aktivít bez toho, aby to viedlo k vysokým úrovniam trestných činov alebo preťaženiu infraštruktúry.“

K téme