Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
To, ako zvládate konfliktné situácie, má veľký vplyv na váš úspech. Určuje to mieru dôvery, rešpektu a spojenia, ktoré máte so svojimi kolegami.
Konflikt sa obvykle scvrkne na napäté rozhovory či priamo hádky – momenty, keď v hre sú silné emócie. Ako to všetko ustáť, keď vami lomcuje často oprávnený hnev? Výskumy ukazujú, že ľudia s vysokou emočnou inteligenciou vedia, ako na to.
Tu je 4 najčastejšie chyby, ktorým je potrebné sa vyhnúť a 4 alternatívne stratégie, ktoré vás navedú na tú správnu cestu.
Chyba číslo 1: Ste brutálne úprimní
Už dosť dlho ste v tichosti trpeli. Vaša kolegyňa neustále parkuje tak blízko vášho auta, že z neho musíte vyliezať dverami spolujazdca. Niekoľkokrát ste ju požiadali, nech to nerobí. Ona vašu prosbu ignorovala, preto ste dospeli k názoru, že už ste trpeli dosť.
Samozrejme máte pocit, že by si mala vypočuť, čo si myslíte o jej nedostatku rešpektu. Tak nech to počuje! Pekne z plných pľúc jej do tváre vmetiete, aká je hlúpa.
Ako na to? Úprimne a bez brutality
Už od útleho veku nás učia, že si musíme vybrať medzi pravdou a priateľstvom – že jediné dve možnosti sú brutalita, alebo harmónia. Avšak existuje i možnosť hovoriť pravdu bez toho, aby ste pri tom museli páliť mosty.
Všimli ste si, že niektoré rozhovory – dokonca i tie, ktoré sa týkajú riskantných tém – idú prekvapivo dobre? A iné, i celkom triviálne, sa môžu zvrhnúť do obrovskej hádky? Návodom, ako sa vyhnúť konfliktu, nie je zmäkčovať to, čo chcete povedať, ale povedať to s citom. Veľa ľudí si myslí, že obsah konverzácie je to, čo ženie ľudí do defenzívy, takže sa rozhodnú to riskovať a byť brutálne úprimní. To je zle.
To, čo robí ľudí defenzívnymi, nie je obsah rozhovoru, ale úmysel, ktorý sa za ním skrýva. Pravda v tomto prípade nie je to, čo bolí – je to zlomyseľnosť, s ktorou je pravda doručená.
Chyba číslo 2: Automaticky zdieľate svoje pocity
Niektorí odborníci na komunikáciu naznačujú, že ak sa chcete „ozvať“, je dobré začať tým, že zdieľate svoje pocity. Tak napríklad svoje zle parkujúcej kolegyni poviete, že cítite zlosť a znechutenie. To by vraj malo pomôcť. Nepomôže. Ľudia takto jednoducho nefungujú.
Automatické zdieľanie vašich pocitov ostatných skôr zmätie.
Ako na to? Začnite faktami
Počas rozhodujúcej konverzácie nám mozog dosť často neslúži. S cieľom maximalizovať kognitívnu výkonnosť naša myseľ ukladá pocity a úsudky, ale fakty, na ktorých sú založené, už nie.
To je dôvod, prečo vás nič nepadne, keď dávate vášmu kolegovi negatívnu spätnú väzbu a on od vás chce konkrétny príklad. Jednoducho si nevpomeniete. Takže len dokola opakujete svoje pocity a závery, ale rozumné argumenty vám nenapadnú.
Príprava relevantných faktov je to, čo z vás urobí majstra napätých konverzácií. Kým otvoríte ústa, pripravte si základné informácie, prečo sa cítite tak, ako sa cítite, a povedzte to hneď na začiatku.
Ak niekto zastáva opačné stanovisko ohľadom veci, na ktorej vám záleží, je prirodzenou ľudskou reakciou zaujať obrannú pozíciu. Náš mozog je nastavený na posudzovanie hrozieb, ale akonáhle necháme pocity zvíťaziť nad našim správaním, nikdy to nedopadne dobre.
Stavať sa do obrannej pozície je jednoznačná cesta k neúspechu.
Ako na to? Buďte zvedaví
Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť tejto defenzíve, je osvojiť si zdravú pochybnosť ohľadom vlastnej istoty. Potom môžete do rozhovoru vstúpiť s úprimným záujmom o svet toho druhého.
Dajte sami sebe detektívnu úlohu zistiť, prečo by racionálne, dospelá osoba premýšľala spôsobom ako váš kolega alebo kolegyňa. Niekdajší americký minister zahraničia Dean Rusk to zhrnul celkom výstižne: „Najlepší spôsob, ako presvedčiť ostatných, je prostredníctvom vašich uší, počúvaním.“ Keď sa ľudia cítia pochopení, budú vám viac načúvať.
Chyba číslo 4: Z konfliktnej situácie obviňujete ostatných
Šéf vám sľúbi, že sa prihovorí za vaše povýšenie. Na personálnom ale neskôr zistíte, že namiesto za vás stratil slovo za vášho kolegu. Cítite sa nahnevaní a sklamaní. Iste, je to váš šéf, kto je zodpovedný za vašu bolesť, že? Pravdou je, že ale nie je sám.
Ako na to? Zmeňte perspektívu
Keď sme sklamaní, zosilňujeme svoje negatívne pocity tým, že obviňujeme ostatných. Konflikt nemôžeme zvládať, dokiaľ si neuvedomíme, ako sa podieľame na jeho vytváraní. Váš šéf teda možno šliapol vedľa, ale určite nie celkom bez dôvodu. Polovica vášho sklamania pramení zo šéfovej zrady, tá druhá zo skutočnosti, že váš výkon jednoducho nebol dosť dobrý, aby stačil na povýšenie.
