4 zásadné komunikačné chyby, ktorých sa firmy dopúšťajú pri pracovných pohovoroch

12. decembra 2016
Pracovný pohovor, personalistka
ilustračné: thinkstockphotos.com

Každý uchádzač o zamestnanie je pred pracovným pohovorom napätý. Celý proces je náročný, pretože každý sa snaží ukázať v čo najlepšom svetle. Takéto napätie však nevzniká len na strane samotných uchádzačov, ale aj zamestnávateľov. Prečo je to tak?

Náboroví pracovníci, personalisti a príslušní manažéri bývajú tiež často napätí. Sú to totiž ľudia, ktorí reprezentujú daného zamestnávateľa navonok. Reprezentujú jeho hodnoty, ciele a sú šíriteľmi korporátnej kultúry v danej organizácii. V roku 2015 realizoval Linkedin prieskum, v rámci ktorého oslovil 20 tisíc zamestnancov po celom svete. Až 83 % respondentov vtedy uviedlo, že negatívna skúsenosť na pracovnom pohovore môže zmeniť ich pohľad na záujem o prácu pre konkrétnu korporáciu.

Nezamestnanosť, pohovor, výberové konanie
Thinkstock

Ak to teda otočíme a pozrieme sa na celý proces očami hľadajúceho zamestnávateľa, musí aj táto firma a jej zástupcovia dbať o to, aby urobili dobrý dojem na talentovaných uchádzačov, o ktorých by mohli prejaviť záujem. V nasledujúcich riadkoch nájdete štyri komunikačné chyby, ktorých sa zamestnávatelia často dopúšťajú a ktorými dokážu odradiť nádejné talenty.

  1. Nepresný popis práce

Popis otvorenej pracovnej pozície je jednou z prvých foriem komunikácie smerom k poteciálnemu uchádzačovi zo strany hľadajúcej organizácie. V prípade, že je táto definícia vágna, nepresná, málo opisná, alebo až nič neprezrádzajúca, môže to odradiť šikovných ľudí od toho, aby sa uchádzali o prácu pre daného zamestnávateľa.

  1. Nepresné otázky

Náboroví manažéri očakávajú od uchádzačov, že na pracovný pohovor prídu pripravení v tom duchu, že si naštudujú dostupné informácie o danej organizácii aj otvorenej pracovnej pozícii. Platí to však aj opačne. Rovnako pripravení by mali byť aj náboroví pracovníci. Mali by ovládať údaje o konkrétnom uchádzačovi a ich otázky by preto mali byť šité presne na tohto uchádzača. V opačnom prípade to u záujemcov môže vzbudzovať dojem, že sú len akýmsi materiálom do počtu a môže ich to odradiť.

  1. Následná komunikácia

Jednou z najhorších chýb, akých sa môžu dopustiť hľadajúce organizácie, je neposkytnutie spätnej väzby uchádzačovi, s ktorým boli akokoľvek v kontakte. Každý totiž očakáva kladné či záporné stanovisko na ich reakciu, niektorí dokonca aj konkrétnejšie informácie. V prieskume z roku 2015, ktorý realizovala spoločnosť ManpowerGroup na približne 200 zamestnancoch, sa ukázalo, že až 35 % z oslovených požadovalo väčšiu interakciu s hľadajúcimi organizáciami počas náborového procesu.

  1. Rozhodnutie

Už v predchádzajúcom bode bolo naznačené, že množstvo uchádzačov očakáva väčšiu interakciu s potenciálnym zamestnávateľom počas náborového procesu. Bezpochyby však každý jeden očakáva minimálne finálne rozhodnutie od daného zamestnávateľa. Mnohé spoločnosti pritom už z akýchkoľvek dôvodov ukončujú náborový proces v momente, kedy o uchádzača neprejavia záujem. Nie je to však správne. Je pravdepodobné, že záujemca o otvorenú pracovnú pozíciu u jedného zamestnávateľa, nekontaktuje len túto firmu. Potrebuje preto vedieť, aký je výsledok realizovaného procesu, aby sa aj sám vedel čo najlepšie rozhodnúť.

Vo vyššie spomínanom prieskume od Linkedinu sa tiež ukázalo, že zamestnanci sa v budúcnosti až 4x častejšie obracali na danú firmu, ak od nej dostali konštruktívnu odpoveď a mali pozitívnu skúsenosť s priebehom pracovného pohovoru. Aj zamestnávatelia by sa tak mali usilovať, aby zanechali dobrý dojem pri uchádzačoch, aby sa mohli aj v budúcnosti zaujímať o odmietnutých kandidátov. Ani oni nikdy nemôžu vedieť, či ešte niekedy nebudú potrebovať človeka s práve takými skúsenosťami a zručnosťami.

Zdroj: Entrepeneur.com, Podnikam.sk
Tlačiť

Odporúčané články

Čo si o tom myslíte?