Pozrite sa, kedy môže pracujúci dôchodca dostávať nemocenskú dávku

17. februára 2017
Handshake
Foto: Thinkstock

Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenskú dávku. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Odporúčame ebook:
  • Odvody podnikatela pocas poberania predcasneho a starobneho dochodku.jpg

    Odvody podnikateľa počas poberania predčasného a starobného dôchodku

    16,58
    Pridať do košíka
  • Rady pre zivnostnikov ako neodist do penzie s holym zadkom 2017.jpg

    Rady pre živnostníkov ako neodísť do dôchodku s holým zadkom!

    16,58
    Pridať do košíka

Penzista ako zamestnanec

Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.

!Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!

Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.

Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.

Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom  to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.

Penzista ako dohodár

Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.

Penzista ako SZČO

Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % – starobné poistenie, 4,75 % – poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).

Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.

Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.

Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.

SZČO tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tri druhy príjmu. Prvým je starobný dôchodok, druhým nemocenská dávka a tretím je príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.

Príklad č.1

Zamestnanec pracuje od februára 2010 za hrubú mzdu 600 eur a súčasne od decembra 2016 dostáva zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v sume 455 eur. Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža poistné na starobné postenie v sume 24 eur (4 %), 8,4-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 24 eur (4 %).

Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 455-eurový dôchodok od decembra 2016, a preto od roku 2017 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 103,28 eura (543,6x 0,19) bude za január 2017 čistá mzda penzistu vo výške 440,32 eura (600 – odvody 56,4 eura – daň 103,28 eura).

Penzista sa stal 1. februára 2017 dočasne práceneschopným, a preto požiada zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.

Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:

 

 

 

Spoplatnený článok

Príklad č.2

Starobný dôchodca poberá od septembra 2016 dôchodok v sume 411,50 eura a od 1. januára 2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 450 eur mesačne.

Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:

 

 

Spoplatnený článok

Príklad č.3

Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2011 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom v roku 2017 platí minimálne sociálne odvody v sume 146,35 eura mesačne. Sociálna poisťovňa mu k 1. februáru 2017 priznala starobný dôchodok vo výške 390 eur.

Od 1. februára 2017 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 26,49 eura (6 % z minimálneho základu 441,50 eura). Poistné na sociálne poistenie tak SZČO po priznaní starobného dôchodku klesne na 119,86 eura mesačne (146,35-26,49).

Penzista ako podnikateľ sa stane od 11. februára 2017 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky.

Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:

 

 

Spoplatnený článok
Zdroj: Podnikam.sk
Tlačiť

Odporúčané články

Čo si o tom myslíte?